Sviatky pamiatky zosnulých sa týkajú každého. A je naozaj pekné si na tých, ktorí už nie sú s nami, spomenúť. Stretávajú sa rodiny, navštevujú cintoríny a vynárajú spomienky. Mne však tieto sviatky chodilo po rozume aj niečo iné. A je mi z toho nanič. Prečo väčšina z nás podľahla marketingu obchodníkov a z roka na rok čoraz viac volí kúpu umelých "ozdôb" namiesto voňajúcich, natrhaných živých kytíc a vencov. Dnes je z "dušičiek" multimiliónový biznis. A nebolo by na tom nič zlé, keby sme si pri platení za umelé náhrady živých kytíc uvedomovali, aké množstvá v prírode nerozložiteľného odpadu takto za jediný víkend vyprodukujeme.
A týka sa to všetkých. "Hmm ... ale vydržia dlhšie ako živé kvety ...", povedal mi príbuzný. A na moju otázku, že či sa zamyslel, čo s umelými ozdobami ďalej, povedal: "Veď sa to všetko spáli." Akoby pálenie toxických plastov bolo rozumným riešením! A potom sa čudujeme, že nechceme za svojimi domami výstavbu spaľovní a vadí nám skládka v Pezinku a čo ja viem čo ešte. Nerozmýšľame, zaujíma nás len "tu a teraz". Chýba nám úcta k prostrediu okolo nás.
Netvrdím, že tá farebnosť umelých kvetín a vencov neláka oči návštevníkov cintorínov. Je to naozaj farebný raj. Ale nebožtíkov by určite viac potešila vôňa prírody ako ropy. Obchodníci sa nám snažia povedať o výhodách umelohmotných výdobytkov techniky. Vyrobiť odpad je jednoduché. Predať ho tiež. Aj vyhodiť nám nerobí problém. Ale rozmýšľame s tými našimi hlavami, čo potom? Alebo nám všetkým to je fakt jedno? Veď to vezmú smetiari a niečo s tým už spravia, tak čo?!?!
Je mi ľúto, že nás v škole neučili väčšej úcte k životu a prírode. Čudujeme sa potom, prečo rastie výskyt alergií, chorôb nervového charakteru, nádorových ochorení, čudujeme sa, prečo mestá rozširujú skládky odpadov a čudujeme sa, prečo štát chce stavať spaľovne odpadov. Sme naozaj takí pokrytci, že sa vyhovoríme na modernú dobu? Na ostatných? Na pohodlnosť? Fuj!
Kiež by sme na budúcoročné sviatky pamiatky zosnulých doniesli svojim blízkym čerstvú vôňu prírody a prestali podporovať ropný priemysel. Tí "tam hore" by nás za to určite nepokarhali ale pochválili. Veď buďme konečne zodpovední. A úctu si nezaslúžia len ľudia, ale aj tá príroda okolo nás. Lebo jedného dňa bude to, čo berieme ako samozrejmé (čistý vzduch, zdravie, okolie bez odpadkov), úzkoprofilový luxus ... Tak zobuďme sa v pokoji!