Ako zodpovední kresťania (ale aj občania) máme povinnosť chrániť a nepoškodzovať prírodu a životné prostredie. Sviatky, ktoré každoročne generujú tisíce ton umelohmotného odpadu (plastu), však s našou kresťanskou zodpovednosťou nemajú spoločné nič. Mnohí si to neuvedomujeme, lebo chýba osveta. A kto iný ako hlavne cirkev nesie za toto kus zodpovednosti. Áno, je to lukratívny biznis pre obchodníkov, je to lacnejšie ako živé kvety, vydrží to mesiace, ale stojí nám to za tu ekologickú "kriminalitu"? Čo sa tým plastom snažíme dosiahnúť či ukázať?
Mnohí sme už zabudli vnímať sviatky duchovne a zjednodušili ich na sviatky kupovania plastových vencov a kytíc. Namiesto stíšenia sa na pár minút vidíme na cintorínoch ľudí všetkých vekových kategórií vláčiť plastové igelitky plné plastových vencov. Krásne na oko, prázdne vo vnútri. Veď čo, o pár mesiacov veniec hodíme do kontajnera a vyriešené. Takéto je naše kresťanské uvažovanie? Po nás potopa? Kam idú tie tony plastového odpadu už nikoho nezaujíma. Nie je to pokrytectvo?
Čo však nedokážem pochopiť je, prečo cirkev ako nositeľka princípov slušnosti a zodpovednosti nedokáže (alebo nechce?) osloviť svojich členov a vzdelávať k zodpovednosti. Veď poškodzovať prírodu nie je hriech? Potom sa čudujme, keď nám za našimi domami chcú stavať spaľovne odpadu alebo vybudovať ďalšie skládky. To vieme protestovať a kričať! Kam má ale všetok ten odpad ísť? Apelujem na predstaviteľov cirkví, začnite s osvetou v tejto oblasti. Dušičky sú predsa o duchovnom, nie materiálnom. Začnite s osvetou národa, ktorý nebol vedený k zodpovednosti k prírode, aj keď to hlása samá cirkev. Lebo jedno s druhým súvisí, ak sa nevieme správať zodpovedne k okoliu, ako chceme mať lepšie rodiny?
Vážení predstavitelia cirkví, stále máte veľké slovo a viete osloviť davy. Je aj na vás, aby na Slovensku vyrastali generácie slušných ľudí. Začnite kázať o širšom rozmere viery! Veď plastové dušičky sú len jedným z rady problémov, ktorým čelíme (PET flaše aj keď nám tečie voda z vodovodu, doprava autom aj keď máme hromadnú dopravu, pálenie plastu po dedinách aj keď znečisťujeme ovzdušie, nezmysel pre separáciu/recyklovanie odpadov a mohol by som pokračovať). Buďte menej abstraktní vo svojich posolstvách, lebo častokrát vám vaši veriaci nerozumejú. Viac jednoduchosti a získate si davy. Lebo mám pocit, že cirkev akosi zabudla, že viera nie je len o svätých, o spovedi, o omši, o kritike morálky, ale v dnešnom svete si vyžaduje komentovať celospoločenské témy, na ktoré si ľudia možno nevedia sami spraviť názor.
Modlím sa, aby budúcoročné dušičky boli bez plastu, aby sme sa vrátili k prírode a viac, ako ukazovať susedom, že máme farebnejší náhrobok, spomenúť si minútou na tých, ktorí nie sú medzi nami. Nebuďme ako farizeji, čo sa chcú ukázať, ale srdce majú prázdne. Budem sklamaný, ak táto výzva upadne do zabudnutia ...
S nádejou na krajšie pamiatky zosnulých a viac uvedomelých kresťanov (občanov),
jeden z nás
